aj ja vás zdravím, humor je tiež potrebný k životu, tak kde som to prestal? aha pri gravitačných kopancoch:
Gravitačný kopanec funguje ako akýsi prak. Hmotné teleso, v našom prípade planéta, si sondu k sebe na chvíľu pritiahne, no jej príťažlivosť nie je dosť veľká na to, aby ju udržala, tak ju zasa vypustí ďalej s väčšou rýchlosťou. Keď sa toto skladanie síl dobre spočíta, môže sonda získať takú rýchlosť, že bez použitia motorov doletí až do najvzdialenejších kútov Slnečnej sústavy.Vysvetlím to na príklade sondy Galileo, ktorá bola vyslaná k Jupiteru. Aby sa tam dostala, musíte ju niečím poháňať, pretože si nemôže so sebou vziať iks ton pohonných hmôt. Používajú sa dva spôsoby, prvým je vystrelenie sondy z nosnej rakety priamo tam, kam potrebujeme, pričom vo vesmíre už letí zotrvačnosťou. Galileo bol vystrelený tak, aby letel najprv okolo Venuše, a to tak blízko, že mu uštedrila gravitačný kopanec. Gravitačným pôsobením tejto planéty sa teda rýchlosť zvýšila. Potom sa pre ďalší kopanec vrátila sonda k Zemi a až potom letela k Jupiteru, pričom sa cestou ešte zastavila pri planétke Gaspra. Tie kopance sa dajú robiť opakovane podľa toho, ako potrebujeme. Nie je to inak žiadna sranda, také strieľanie sond do vesmíru je komplikovaná vec.Vezmite si posielanie sond na Mars. Ten môže byť najbližšie od Zeme povedzme 54 miliónov kilometrov, jeho priemer je necelých sedemtisíc kilometrov. Z toho vidno, o aký malý terč vo vesmíre ide. Najlepší strelci zo zbraní na Zemi sú v porovnaní s