Jedna vec ma však potešila. To, že tou esenciálnou "vôňou" mojej osobnosti, podľa ktorej som bol (skoro)rozpoznaný, bol ten pacifizmus, a nie tie vulgarizmy.

Ak ste z tohto všetkého vycítili, resp."zavoňali" moje pohnútky k môjmu správaniu (čo ako čudnému), tak ma to teší. Ak nie, tak je mi ľúto, že som niektorým "zdejším"zobral ilúzie o svojej osobe (resp. o Svk). Ako som už povedal, život je niekedy nevyspytateľný.
Možno to niektorí odbijú len ako mladosť-pochabosť, že mladý nevie, čo od šťastia robiť, z môjho uhlu pohľadu sa mi to celé javí ako nevšedná príležitosť spoznávať ľudí v takpovediac hraničných situáciách.
Ak sa niekto cíti ublížený alebo oklamaný, tak sa mu týmto úprimne a hlboko ospravedlňujem.
Váš Michal (moje skutočné meno)