Takže po prvé, SR aj ČR sú krajiny kontinentálneho práva, t.j. písaného, takže u nás sú právne záväzné iba písané pramene práva (t.j. predovšetkým zákony ako primárne pp). Ako jediné majú prednosť pred nimi iba medzinárodné zmluvy záväzné pre SR(ČR), ale tie sú tiež v konečnom dôsledku písomným prameňom práva.
Z tohto vyplýva podstatná vec - u nás NIE SÚ právne záväzné ani obyčaje, ani súd. precedensy, ani súdna judikatúra)
A ten princíp, že kto mlčí, ten svedčí , to tiež neplatí. Mlčanie ako konkludentný úkon je možný iba v tých prípadoch, v ktorých niet pochybností o tom, že je vyjadrením vôle určitého obsahu.