vieme čo konzumujeme?
Cereálne raňajky sú vraj učebnicovým príkladom úspešného vykrádania našich peňaženiek. Keď v 19. storočí lekár John Kellog hľadal zdravú náhradu za mäso, vynašiel kukuričné vločky. Vtedy to bol pomerne čistý produkt takmer neupravované nespracované kukuričné zrná, mleté, skvapalnené, zahrievané a vysušené. Dnes by sa vraj červenal od hanby, rozpakov a zlosti, keby zistil, ako sa tieto cereálie pod jeho menom spracúvajú. M. H. Diamond v knihe Ako si ovládať telo opisuje výrobný postup v USA: Kukuričné zrná sa namočia do lúhu, áno, ide o žieravinu, ktorá spáli kožu na tele. Potom sa zrná vystavia agresívnej pare, namočia v ochucovacom sirupe, ktorý je najmä z rafinovaného cukru. Potom sa sušia, prebehnú sústavou valcov, ktoré ich lisujú tlakom 75 ton. Po tejto pr ocedúre sa opekajú, nahrievajú a vločkujú, až sú pripravené na kúpeľ v chemikáliách konzervačných látok a prísad. To, čo vyštartovalo ako skutočne živé kukuričné zrno, sa premenilo na mŕtvu ochutenú látku, konštatuje americký lekár.

Ako sa vyrábajú džemy a marmelády?
Keďže továrne musia vyrábať po celý rok, ovocie skladujú do zásoby. Marhule, jahody, ríbezle sa ošetria chloridom vápenatým, ktorý zaručí, že v džeme cítime a vidíme celé kúsky ovocia. Ovocná zložka však býva často nadstavená želatínou a farbivá dodajú bledému ovociu želaný odtieň.

Prečo sú hrozienka v müssli šťavnaté?
Je to tajomstvo niektorých výrobcov. Namočia sa do horúceho roztoku kyseliny fosforečnej, vďaka čomu sa poto