| Autor: | 1framik | Datum: 04. 11. 18:29 |
|---|
| Titulek: | Re: Už viem. Koľko hviezd obvykle vidíme, keď pozrieme na ob | odpovědět |
|---|
Voľným okom sa dá z jedného miesta pozorovať plus mínus šesťtisíc hviezd, veľa závisí od toho, či ste v meste alebo na horách.
Vesmírni "snajpri" musia triafať lepšie ako tí na Zemi.
Najbližšou hviezdou je Proxima Centauri?
Nie, tá je druhou najbližšou, lebo prvenstvo patrí Slnku, čo si ľudia bežne neuvedomujú, často sa to používa aj ako chyták. Proxima Centauri je od nás vzdialená približne štyri svetelné roky, čo znamená, že svetlo z nej k nám letí štyri roky.
Po prepočítaní na kilometre aby mal človek strach vysloviť to číslo. Priletieť k nej by asi "chvíľu" trvalo.
To áno, problém by mali aj tie najrýchlejšie sondy, ktoré by sme urýchľovali gravitačnými kopancami od rôznych planét.
Čo sú gravitačné kopance?
Gravitačný kopanec funguje ako akýsi prak. Hmotné teleso, v našom prípade planéta, si sondu k sebe na chvíľu pritiahne, no jej príťažlivosť nie je dosť veľká na to, aby ju udržala, tak ju zasa vypustí ďalej s väčšou rýchlosťou. Keď sa toto skladanie síl dobre spočíta, môže sonda získať takú rýchlosť, že bez použitia motorov doletí až do najvzdialenejších kútov Slnečnej sústavy.
Vysvetlím to na príklade sondy Galileo, ktorá bola vyslaná k Jupiteru. Aby sa tam dostala, musíte ju niečím poháňať, pretože si nemôže so sebou vziať iks ton pohonných hmôt. Používajú sa dva spôsoby, prvým je vystrelenie sondy z nosnej rakety priamo tam, kam potrebujeme, pričom vo vesmíre už letí zotrvačnosťou. Galileo bol vystrelený tak, aby letel najprv okolo Venuše, a to