Veľmi drahým. Technika stojí veľké peniaze. Ďalekohľady sa pohybujú cenovo od desaťtisíc až do rádovo miliónov, k tomu treba mať špeciálne citlivé kamery, aby ste mohli fotiť, a aj tie sú dosť drahé. Potrebujete tiež zariadenie, ktoré vedie kameru za hviezdami, pretože rotáciou Zeme sa nám hviezdy po oblohe pohybujú. Expozícia totiž nie je nejaká šesťdesiatina sekundy, ako keď fotíte na ulici, ale niekoľko desiatok minút, lebo tie objekty sú veľmi slabé. Nejaký prístroj teda musí zabezpečovať, že kamera mieri stále na ten istý objekt, kvalitnejší stojí od niekoľkých desiatok tisíc, končí to opäť pri miliónoch.

Čo vás na tom tak baví? Nie je nuda pozerať na oblohu celé hodiny?
Kdeže, práve naopak. Amatéri dnes v pohode objavujú nové objekty, ktoré voľným okom nevidno. Často sa podieľajú napríklad na odhaľovaní komét, premenných hviezd či supernov.

Ako na to prídu?
Tak, že jeden večer si spravia fotografiu časti oblohy, na druhý deň tiež a porovnaním zistia, že tam niečo pribudlo, ubudlo či sa pohlo. Takto môžete odhaliť asteroid, kométu a tiež to, že nejaká hviezda je premenná, lebo dnes svieti jasnejšie ako včera, a podobne. Treba tiež povedať, že dnes majú amatéri k dispozícii kvalitnejšiu techniku ako profesionáli pred dvadsiatimi rokmi. Slovo amatér má u nás zbytočne pejoratívny nádych, v takom Rusku sa používa výstižnejší pojem "astroľubiteľ".