hľa, luna bledá tíško si sadá za čiernu horu zvečera,
dnes ako vlani vrba sa kloní a v tichú vodu pozerá,
ja stojím stlpkom v tieni dlhom osamelého topoľa,
dnes ako vlani v ušiach mi zvoní tvoj smiech a hlas od poľa,
ja ešte bojím sa zabehnúť k tebe,
musím nájsť silu a odvahu v sebe,
by myšlienok tok nezhatil nečakaný bôľ a zármutok,
ked príde ten deň ja k tebe s radosťou pribehnem