v tieto slnečné dni sa vraciam v spomienkach do detských čias, ked dospelí ohník založili a sediac pri ňom svoje spomienky rozprávali, na jednu si zvlášť spominam, na príbeh zo života:
Sedela na schodoch s fľaškou dvojlitrovej Alpy a snažila sa zabudnúť na tú sviňu, ktorú milovala. Na človeka, na muža, na svojho kamaráta, ktorého roky tajne ľúbila a nič mu nepovedala.Sedela pred jeho dverami a snažila sa opiť. Pila, pila až jej alkohol tiekol po brade a slzy jej zmáčali bezbrannú tvár. Sedela tam sama, so svojim zlomeným srdcom a so spodkom alpy vo fľaši. V tom prišiel on. Pozeral na ňu, ako na zjavenie. Ničomu nechápal a cítil hnev k tomu, kto jej tie slzy vyvolal. Bola taká krehká a bezbranná. Mal chuť ju ochraňovať a tak rýchlo k nej prišiel a objal ju. Držal ju a jej vzlyky mu búchali do srdca. Jeho samého bolela tá bolesť, akoby ju prežíval on. Nemohol viac čakať a tak jej chytil bradu a nadvihol k sebe. Videl jej červené očká, inokedy plné šibalstva a niečoho, čo nevedel pomenovať. Pohladil ju po líci a s nehou jej pozrel do očí: ,,Čo sa stalo, Miška?" Pozrela naňho vyľakane a cítil jej strach. Potom pozrela na zem a začala: ,,Vieš, niekoho milujem. Dlho,ale on si to nevšimol. Dnes som ho chcela prekvapiť, pretože máme výročie spoznania. On na to zabudol a ja som ho videla, ako si užíval s jednou tou ... " hlas sa jej zlomil a ona musela prehltnúť slzy. ,,Myslela som si, že viac ma to nemôže bolieť. Chcela som zabudnúť a tak som išla za Kubom, s cieľom, že sa s ním vy