Čau lasička! :-) :-) :-)
Aby som Ti vysvetli, čo a ako:
Som už starý kormorán, vyrástol som ešte pri Husákovi, často sme chodievali na Slovensko na lyžovačku, na túry, mal som a mám kamarátov Slovákov, po rozdelení federácie, za ktoré by ich mali mlátiť každý deň (tých politikov), som sa s kamarátmi snažil hovoriť po slovensky. Samozrejme že prízvuk sa dá spoznať. Kedysi, keď v telke bola slovenština aj čeština súčasne, ani som nevnímal, akou rečou sa hovorí, vnímal som to naprosto rovnako. Keby sa ma vtedy bol niekto opýtal, musel by som sa sústrediť na to, čo počúvam, aby som spoznal, či je to slovenština, alebo čeština. Samozrejme že som to potom spoznal hneď, ale bez toho, aby som to chcel spoznať, som to nespoznal.
Ešte som aj čítal niektoré knihy. Také ako Vinnetou, verneovky, Červené víno.
Gramatiku sme mali iba základy v škole. Skor rozdiely medzi slovenštinou a češtinou. Učebnicu som nečítal, ako si myslí Chocholúšik Vochomúrka.