s neutíchajúcim úžasom, dvôverčivo a s radosťou pozoruješ, ako rastie, chceš to, chceš, aby bol král,
zľahúčka prstom...malinká papuľka sa otvára...nepľuj toľko! vidíš, znova si sa zababral,
v horúčosti perín, v tom bielom nebi, tvoja ruka hladí jeho čelo, ty oblý rožok s kvapkou medu, ty hľadavý slepý krtko, hrdý výsledok tvojich usilovných snáh,
tvoja sebecká nočná mora...večne nie a nie spať, nežne sleduješ ružovkastý reliéf pokožky jemnej ako psí ňufáčik, pritláča sa, vinie k ruke ako mača, teplý a radostný, viem, tento dotyk máš tak rada...často uprostred havraních nocí, často namiesto trepotavých muších zon sna musíš ho maznať, musíš ho láskať, mazlík jeden, len čo narastie, aká si pred nim bezmocná..