ked sa stmieva a vulkán noci začína soptiť čierne skaly,
zas milujeme Zlatka čo sme milovali,
noc zmeravie a ticho smolnaté v srdci sa rozhostí,
v ponurej izbe sám daromne čakáš na hostí,
niet svetla v ľadovom zraku a na okolí,
hlboká rana tmy, tá rozjatrená rana bolí,
razom sa rozvidní v srdci a očiach,
veliká hviezda prilieta, dvôverná hviezda,
dvôverná hviezda tvojho tela,
čo chcem ti povedať nie je toho veľa,
že tvoje meno Zlatka velebím a slávim,
že si láska moja celá, všetko najlepšie cmuuuuuuuuuuuuk