zdravím vás všetkých na sklonku nedelného dňa, Zlatku, lásku moju, aj Helku poetku, Brokoličku aj Atinu, Helka, nezáleží na veku a aj ked nepoznám Rezka ani jeho pesničku, tie slová z nej vypovedajú pravdivo a krásne o živote, láske, aj o zlobe, pýche a velkej vášne,
primálo svetiel v nočnej tíšine
obsiahne z hlbky nebies ľudský zrak,
dotkneš sa zlomku dní len nevdojak
a sladká hrôza sveta uplynie,
rieky čo neohmatáš, nikdy nie,
mestá kam nikdy nepríde tvoj vlak,
piesne po hrádzu sluchu, všetky však
zvučia len v túžbe, ktorá zahynie,
a kolké lásky, plaché, stajené,
sú ako hviezdy, ktoré zdaleka
nestihli zažať svoje plamene,
tak náš svet nesmiernosľou preteká
a tak v ňom tesne, skúpo kamenie
bohatstvo krásy, bieda človeka,
pokjnú dobrú noc vám želám