ahoj Beruška, nepodlahol som zradným hmlám a mrakom,
ktoré som na zlej ceste postretal,
chcel som ťa vytrhnúť z tvojho sveta,
ako Orfeus Eurydiku z podsvetia,
v náručí zovreli ťa moje paže,
a ty si zažiarila novou krásou
a nemáš v rukách smútok chryzantém,
lež plnú náruč ťažkých zlatých klasov,
našich srdc držala sa láska,
aj dnes z nich túžba po živote vzlieta
a k slnku ženie ju tá bujná sila,
pod dievča, nech ťa môžem privinúť,
ved poznáš strašný oheň tohto sveta,
ktorý si somnou prebrodila,
z tvojich básničiek čarovná sila sála,
to vzpruha môjho žitia je a bude stála