ja píšem ti len slová, čo v mojej mysli sa roja a ktoré moje srdce volá, letí tvoj úsmev jak šíp zlomený, žijeme ešte bleskom zmámení? rastie náš žial jak prilievaný z putne,
lež výkrik náš jak víchor všetko utne,
a ja skameniem, k tebe sklonený,
zo sklených korálkov vo dvojrade,
jas spod dvoch živých rubínov sa blýska,
na ktoré úsmev anjelský sa kladie,
čo vábne zas z dvoch čiernych rias ku mne tryská
kde žiarivý blesk sa mierni vdaka tebe,
a ruža zrazu s ľaliou je blízka,
ked zmiešaná sa rozostiela všade
a umelosť sa nikam nenatíska