všetkých vás zdravím, Zlatka aj teba,
ty ešte v náručí niesla si plno ruží,
živých a hrejivých, mne však už nastal čas,
kedy tieň dlži sa a tok zo srdca sa úži,
čo bolo, to bolo, ja prišiel som sa lúčiť,
budem ťa milovať, len prestanem ťa mučiť,
obraz je hotový, kompozícia:tieň,
trňami ranená, ružami chránená,
ešte raz vystieram ramená,
lúbim ťa ako lúbiť viem, poviem ti to ak smiem,
ľúbim ťa do hlbky i do výšavy, kam moja duša nad svet
modravý k hraniciam krásna namieri svoj let,
ľúbim ťa v slnci, i ked začne tlieť svieca,
jak skyvu dennej potravy, s vášňou, čo skrýva žial môj boľavý, s dvôverou, akú zná len decký svet,
čisto jak ten, čo pýchu nepozná, priamo jak ten,
čo z pravdy nespustí, ľúbim ťa láskou, ktorá, jak sa zdá,
zanikla v mrtvych, prvý raz aj stý, v zlom, v šťastí, v celom žití,
ak boh dá, tak ľúbiť budem ťa aj po smrti........