v tichu noci ja myslel na teba, obdivujúc krásu hviezd a luny nadomnou, vlahý vetrík mi vlasy čeril ja cítil som tvoje prsty na spánkoch, vracal som sa do našich snov,
odpusť, tak odpusť, skutočné,
stud ostrú čepel vo mne tasí,
vo chvíli toľko tušenej,
že kríž môj vidieť musela si,
a hoci teplom záludným
nás plachá nádej vo snách hreje,
ten, kto ti povie zabudni,
je pravdivejší od nádeje,
deň, ktorý tepe do zmyslov,
jak rozvíril, tak stíši boje,
z úst zlíže penu horkých slov,
a z tváre oheň slzy tvojej,
pekný slniečkový deň všetkým, najmä Zlatke, láske mojej