nie, mne, prosím , nevkročíš do snov,
odíd už, pokoj daj mi,
vypálený láskou neradostnou
dolúbil som svoje na zemi,
ustal som, tak ošumel a ustal,
prazdno srdca poryv nevzruší,
i tie tvoje hľadajúce ústa
chladia ma a bolia na duši,
jarné slnce v kosích hrdlách zvoní,
prežúvajú trávu teplú zem,
striekaj si len, krása, do jabloní,
nebudem už tvojím nebudem,
tichý máj môj bez túžby a vznetu,
ako prach sa sype do zmyslov,
odpusťte, viem, pusto , pusto je tu,
nežiadajte však už nežných slov,
dávne nehy zožral oheň drzý,
vyšumeli city v šíru dial,
ech, mať v hrdle kvapku tvojej slzy,
tak by, drahá, tak by zaplakal
,