ani si dlaňou nepricláňam zrak,
a predsa vidím jasne
márnivej lásky potopený vrak,
to, čo bol hovor, je dnes mlčanie,
to, čo bol úsmev, je dnes mráz,
bezváhový prach,
nesený dravým vetrom,
strelený orol lásky skonal v nás,
ale on, krvácavý sen, žije, aj v mrákotách