Zlatinka, od prachu cesty je tak blízko k medzi,
k mäkuškej medzi medzi obilím,
od muža k žene, z makov do nevädzí,
tak blízko, blízko zlatým osídlím,
tak daleko je, daleko je k tebe,
že húštím sna sa musím predierať
a tvárou padať na hviezdnaté nebe,
tak daleko je, že nenájdem ťa snád,
a predsa viem, si blízko, blízko pri mne,
chveješ sa vánkom z môjho plameňa
a ruka moja driek tvoj nedosiahne,
ked podlamuje láska kolená,
len rosa z hviezd mi vyhňu perí zvlaží,
na čiernej noci ked som pribitý,
a ľahkonohý vánok bez oľaží
ma vôňou tvojho tela nasýti