priatelstvo, už to slovo znie pekne, ale beda ked máš závistlivého priatela:
Stále jej po mysli chodila myšlienka na Patrika. Myslela na ich prvé stretnutie, zaľúbené pohľady, až napokon rozchod pre hlúposť. Bolo jej s ním dobre. Náklonnosť bola z oboch strán rovnako intenzívna. Keď sa prvýkrát pobozkali,, cítili, že to bude veľká láska. Keď sa dali dokopy, pol mesta im závidelo ich večerné prechádzky v parku. Bolo to najkrajšie obdobie v jej živote. Keď sa však od jedného z jeho priateľov dozvedela, že od nej chce iba "to", mala pocit, akoby jej niekto vrazil do žalúdka päsťou. Okamžite sa s ním rozišla napriek bolesti, čo jej zvierala srdce. Keď mu to hovorila, videla veľkú bolesť v jeho očiach. Neverila mu, keď sa jej začal vyhovárať. Mala pocit, že ju využil.
Pozerala cez okno na zasnežené strechy domov. Až teraz si všimla, že sa jej po lícach rinú horúce slzy. Náhle sa rozhodla, že sa pôjde poprechádzať. Mala rada sneh. Pripomínal jej prvé stretnutie s Patrikom. Ako sa prechádzala ulicami mesta, zbadala ho. Sedel na lavičke. Tvár mu nevidela, lebo si ju zakrýval dlaňami. Skryla sa za roh, aby ju nezbadal a aby ho mohla pozorovať. Pozorne ho sledovala. Keď si vyťahoval vreckovku, videla, že má uplakané oči. Podišla trochu bližšie, aby videla, čo to píše do snehu. Vzápätí jej srdce začalo prudko biť. Bolo to jej meno! Keď ju zbadal, oči sa mu zaliali slzami, potom už len cítila jeho pevné, ale teplé objatie a počúvala slovíčka lásky nežne šepkané do ucha. Vtedy pochopila