Zlatíčko ahoj to je pre teba

Viem, chcela by si to počuť,
prečo práve teba vlastne ľúbim,
prečo splním ti vždy všetko,
čo na očiach svojich sľúbim.

Prečo ústa sú tak zrazu sladké
a razom kráti sa nám obom dych,
keď priblížiš sa ku mne srdcom,
prečo hrdlo vydá slabý vzdych.

Však v očiach zazrieš tajomstvo,
ktorým už dávno duša sa vyznáva
a zrazu si si istým, že poznáš,
akú moc to slovo vlastne má.

Pľúcam uľaví sa, zmizne hrudi tlak,
čo zviera srdce uväznené zmätkom,
ktorý sa v nás oboch práve deje.
Šípom zasiahnuté, sme toho svedkom.