Tak rád by som cítil, tak to mi ver,
na ústach hebkosť tvojich jemných pier
a rukou, len tak, čiahol na hlavy vlas,
kadere čiernej, zbrani krehkých krás.
Tak rád by som zazrel iskru – očí jas,
čo ukrývaš pod závojom sklopených rias
a šepol by som ušiam pár nežných slov,
že z mysle neschádzaš, vkrádaš sa do snov.
Že spaľuješ tak telo a kráti sa mi dych
pri pomyslení na jemnosť, kryjúcu ostych,
čo v žilách rozprúdi krv a nehou zakalí zrak,
to poprieť nechcem, lebo to práve je tak.
Že mysľou hladím telo, čo dušu chrániť má
a túžba zraňuje ma, hoc` iným sa tak zdá,
že len srdce zmäklo a stíchol hrdla hlas,
pod prívalom udalostí čo zapálila láska v nás, cmuuk