Malý princ na prechádzke, v tom sa zjavila líška.
- Dobrý deň, - povedala líška.
- Dobrý deň, - zdvorilo odpovedal malý princ, obrátil sa, ale nič nevidel.
- Som tu, - ozval sa ten hlas, - pod jabloňou...
- Kto si? - spýtal sa malý princ. - Si veľmi pekná...
- Ja som líška, - povedala líška.
- Poď sa so mnou hrať, - navrhol jej malý princ. - Som taký smutný...
- Nemôžem sa s tebou hrať, - povedala líška. - Nie som skrotená.
- Ach, prepáč! - povedal malý princ.

Ale po krátkej úvahe dodal:
- Čo znamená skrotiť?
- Ty nie si odtiaľto, - povedala líška, - čo tu hľadáš?

- Hľadám ľudí, - odpovedal malý princ. - Čo znamená skrotiť?
- Ľudia, - povedala líška, - majú pušky a poľujú. Je to veľmi nepríjemné! Chovajú aj sliepky. Je to ich jediná prednosť. Hľadáš sliepky?
- Nie, - odpovedal malý princ. - Hľadám priateľov. Čo znamená skrotiť?
- Je to už takmer zabudnutá vec, - povedala líška. - Znamená to vytvoriť putá.
- Vytvoriť putá?
- Pravdaže, - povedala líška. - Ty si pre mňa zatiaľ len malý chlapec podobný stotisícom malých chlapcov. A nepotrebujem ťa. A ani ty mňa nepotrebuješ. Ja som pre teba iba líška podobná stotisícom líšok. No ak si ma skrotíš, budeme jeden druhého potrebovať. Budeš pre mňa jediný na svete. Ja budem pre teba jediná na svete...
- Začínam rozumieť, - povedal malý princ. - Jestvuje jedna kvetina... myslím, že si ma skrotila...
- To je možné, - poznamenala líška. - Na Zemi sa dá všeličo zažiť...
- Och, to nie je na Zemi! - povedal malý princ